Samuel Ivaška


Som vidiecky básnik
 

Venované Galérii Michalský dvor

TEN KTO STOJÍ NA ZRÁZE
 
Stúpajú na svetlá, pod klenbou malej galérie,
hľadajú na duši stratený zmyselný tón.
Vášnivý so sochou tancujú večné elégie,
okom do duše, ona a on...
A ten tretí, zabudnutý v obraze,
čo má kľúče a výkrik do ticha,
stojí za nás, nahý na zráze,
spieva s dúhou pieseň, čo nestícha.
 
Nie, nie, dnes neumrie
jeho túžba, požičaný čas,
ten nevráti mu nikto z nás.
 
Nehľadí, nevníma, kto nad ním urobí Ámen,
dáždnikom slobody kreslí ala prima.
Závetom obrazov strháva k láske plameň,
sníma deň a noc, leto a zima...
Kolobeh mrakov čaká silou mladosti,
verí, ak vydrží, neprehrá,
drží pôst nad riekou márností,
pre tých, čo prídu, farbou hrá.
 
Nehľadá, ale nachádza,
prítomný, neprítomný svet,
vonia ovocím jeho liet.
 
Po ovocí strom poznáte...