Obrazom z galérie
Z vernisáže výstavy Jaro JELENEK - „Terče“ - obrazy
Pozrite si unikátny záznam otváracej reči kurátora výstavy Oraja Keneleja, ktorý nasnímal pohotový Anton Kocian. (December 2019).
Z vernisáže výstavy Jan SAUDEK - „Neexistující“ nebo „Mizející“
Majster Jan Saudek potešil všetkých návštevníkov výstavy šteklivými anekdotami. Pozrite si tieto autentické čriepky s otvorenia výstavy. (Október 2017).
Z vernisáže výstavy Peter Stankovič:- "V obrazárni mojich očí"
Radošinské naivné divadlo veľmi potešilo a naživo zaspievalo na vernisáži. Pozrite si ukážku:)
Z vernisáže výstavy Fero Lipták - "Osoby a obsadenie"
Muzička svojim vystúpením zahájila výstavu Ferka Liptáka. Výstavu otvoril Martin Šulík. Video pohotovo zachytil Anton Kocian (December 2014).
Z vernisáže výstavy Jindřich Štreit - "Brána naděje"
Čo povedal Jidřich Štreit o svojej výstave na vernisáži Michalskom dvore... (8. 1. 2013).
Samuel Ivaška
Som vidiecky básnik
Venované Galérii Michalský dvor
TEN KTO STOJÍ NA ZRÁZE
Stúpajú na svetlá, pod klenbou malej galérie,
hľadajú na duši stratený zmyselný tón.
Vášnivý so sochou tancujú večné elégie,
okom do duše, ona a on...
A ten tretí, zabudnutý v obraze,
čo má kľúče a výkrik do ticha,
stojí za nás, nahý na zráze,
spieva s dúhou pieseň, čo nestícha.
Nie, nie, dnes neumrie
jeho túžba, požičaný čas,
ten nevráti mu nikto z nás.
Nehľadí, nevníma, kto nad ním urobí Ámen,
dáždnikom slobody kreslí ala prima.
Závetom obrazov strháva k láske plameň,
sníma deň a noc, leto a zima...
Kolobeh mrakov čaká silou mladosti,
verí, ak vydrží, neprehrá,
drží pôst nad riekou márností,
pre tých, čo prídu, farbou hrá.
Nehľadá, ale nachádza,
prítomný, neprítomný svet,
vonia ovocím jeho liet.
Po ovocí strom poznáte...
O začiatkoch galérie
O tom, ako to bolo...
Bratislavská galéria Michalský dvor už hostila viacerých umelcov zvučného mena. Popri Janovi Saudkovi, Jiřím Anderlem či Vlastimilovi Zábranskom vzácne exponáty do pivničných priestorov na Michalskej ulici na mesiac odložili aj ďalší renomovaní výtvarníci. Prečo práve tam?
Jesenákov palác stojí na základoch z 15.storočia a v klenbe zrekonštruovaného dvora je dokonca vidieť zarytú guľu, pozostatok z tureckého obliehania. tento genius loci však nebol to jediné, čo presvedčilo pánov výtvarníkov. Dom objavili Juraj Ulický a Jozef Krasula v roku 1995. Práve ho vrátili v reštitúcii pôvodným majiteľom, a tak pivnice, z ktorej neskôr vyniesli 18 kontajnerov špiny, po prvý raz vstúpili s horiacimi novinami v rukách.
Bonbónik na začiatok
Po vyčistení a zavedené elektroinštalácie objavenú galériu a decembri v tom istom roku neotváral nik iný ako jeden z najlepších fotografov na svete Jan Saudek. ”Bola to šťastná voľba. Dva roky predtým som bol v Prahe v jeho ateliéri a udržiavali sme spolu kontakt. Napísal som mu list a on bez toho, aby vedel, do akého prostredia ide, súhlasil,” spomína Krasula, ktorý odvtedy majstrovi zorganizoval už druhú výstavu. ”Pravdepodobne tu zohralo úlohu aj to, že sme slovenská galéria a Saudek má k Slovensku mimoriadne blízky vzťah,” priznáva absolvent teórie kultúry na FF UK. O dva mesiace na to sa rozhodli nasťahovať do pivnice exponáty renomovaného českého grafika Jiřího Anderleho. V Slovarte mu práve pripravovali monografiu, a tak si zohnali číslo. ”Zavolali sme mu – pán Anderle, my sme takí galeristi... Keď sme mali tieto dve mená, dvere všetkých ateliérov sa nám otvorili.” Dnes nemajú problém zohnať výtvarníkov, naopak, žiadosti a ponuky o vystavovanie musia odmietať. ”Úspešnosť takéhoto charakteru je jedna vec, ale z predaja by sme galériu neuživili. Stokrát môžeme byť dobrí, ale nebyť veľkodušných sponzorov, galéria by neexistovala,” konštatuje Krasula.
Polyfunkčný priestor
Kapitál v podobe dobrej povesti chcú aj naďalej zužitkúvať. Podnety mnohých návštevníkov, aby pekný priestor v historickom centre využívali paralelne aj na iné akcie, plánujú zrealizovať. ”To si však vyžaduje ďaľšie investície a my sme radi, že uživíme galériu,” povzdychne si Krasula. Päťročnicu originálnej a vychytenej galérie však oslávia opäť Jiřím Anderlem, ďalej Vladimírom Gažovičom, Karlom Demelom, Oldřichom Kulhánkom a Adolfom Bornom.
Ako pozvať výtvarníkov do Michalského dvora, Sylvia Pálková, Pravda, 20.8.1999
O galérii
O tom, ako to bolo...
Bratislavská galéria Michalský dvor už hostila viacerých umelcov zvučného mena. Popri Janovi Saudkovi, Jiřím Anderlem či Vlastimilovi Zábranskom vzácne exponáty do pivničných priestorov na Michalskej ulici na mesiac odložili aj ďalší renomovaní výtvarníci. Prečo práve tam?
Jesenákov palác stojí na základoch z 15.storočia a v klenbe zrekonštruovaného dvora je dokonca vidieť zarytú guľu, pozostatok z tureckého obliehania. tento genius loci však nebol to jediné, čo presvedčilo pánov výtvarníkov. Dom objavili Juraj Ulický a Jozef Krasula v roku 1995. Práve ho vrátili v reštitúcii pôvodným majiteľom, a tak pivnice, z ktorej neskôr vyniesli 18 kontajnerov špiny, po prvý raz vstúpili s horiacimi novinami v rukách.
Bonbónik na začiatok
Po vyčistení a zavedené elektroinštalácie objavenú galériu a decembri v tom istom roku neotváral nik iný ako jeden z najlepších fotografov na svete Jan Saudek. ”Bola to šťastná voľba. Dva roky predtým som bol v Prahe v jeho ateliéri a udržiavali sme spolu kontakt. Napísal som mu list a on bez toho, aby vedel, do akého prostredia ide, súhlasil,” spomína Krasula, ktorý odvtedy majstrovi zorganizoval už druhú výstavu. ”Pravdepodobne tu zohralo úlohu aj to, že sme slovenská galéria a Saudek má k Slovensku mimoriadne blízky vzťah,” priznáva absolvent teórie kultúry na FF UK. O dva mesiace na to sa rozhodli nasťahovať do pivnice exponáty renomovaného českého grafika Jiřího Anderleho. V Slovarte mu práve pripravovali monografiu, a tak si zohnali číslo. ”Zavolali sme mu – pán Anderle, my sme takí galeristi... Keď sme mali tieto dve mená, dvere všetkých ateliérov sa nám otvorili.” Dnes nemajú problém zohnať výtvarníkov, naopak, žiadosti a ponuky o vystavovanie musia odmietať. ”Úspešnosť takéhoto charakteru je jedna vec, ale z predaja by sme galériu neuživili. Stokrát môžeme byť dobrí, ale nebyť veľkodušných sponzorov, galéria by neexistovala,” konštatuje Krasula.
Polyfunkčný priestor
Kapitál v podobe dobrej povesti chcú aj naďalej zužitkúvať. Podnety mnohých návštevníkov, aby pekný priestor v historickom centre využívali paralelne aj na iné akcie, plánujú zrealizovať. ”To si však vyžaduje ďaľšie investície a my sme radi, že uživíme galériu,” povzdychne si Krasula. Päťročnicu originálnej a vychytenej galérie však oslávia opäť Jiřím Anderlem, ďalej Vladimírom Gažovičom, Karlom Demelom, Oldřichom Kulhánkom a Adolfom Bornom.
Ako pozvať výtvarníkov do Michalského dvora, Sylvia Pálková, Pravda, 20.8.1999
Galéria Michalský dvor
Keď sa Juraj Ulický a Jozef Krasula túlali počas svojich študentských lietpo bratislavskom Korze, ktoré ešte vtedy ani korzom nebolo, určite netušili,že na nich v jednom dome na Michalskej ulici čaká ich osud.A keď sa zdesení obyvatelia Michalskej ulice o niekoľko sto rokov predtýmschovávali pred útokmi tureckého delostrelectva, tiež ich ani nenapadlo, žepozostatky po ňom budú zaryté vo fasáde ich domu ešte o storočia neskôr. Vroku 1995 sa tieto dva časové úseky na svojej púti štvrtým rozmerom preťalia Juraj Ulický a Jozef Krasula objavili v bývalom Jesenákovom paláci naMichalskej ulici č. 3 zarytú delovú guľu z čias tureckého obliehania. Možnoto bola práve výnimočnosť objavu, možno i skutočnosť, že v tom období bolabudova v reštitúcii vrátená pôvodným majiteľom a možno to už bolo dané včasoch, keď sa na základoch z 15. storočia Jesenákov palác staval, že jehonádherne klenutých pivničných priestorov je príliš veľká škoda na bežnésvetské účely. A tak sa dvaja budúci nadšení galeristi dali do práce, ktoráspočiatku nebola ani ľahká, ba ani s galeristikou nemala veľa spoločného,pretože neskôr také atraktívne priestory boli plné všeličoho, čo do galérievôbec nepatrí. No od 8. 12. 1995 sa pod tehlové klenby už nezačalouskladňovať nič iné, iba dobré, kvalitné a zaujímavé umenie. Výstavnúčinnosť Galérie Michalský dvor zahájil a slávnostne osobne otvoril fotografJan Saudek a od tej chvíle sa v jej príjemne tajuplných priestorochvystriedalo viac než 70 výstav renomovaných autorov, prezentácií rôznychpublikácií, koncertov a tlačových konferencií - galéria žije bohatýmživotom. Okrem toho je tu k dispozícii čajovňa, ktorej interiér navrhol azariadil výtvarník Fero Lipták a artshop, kde si návštevníci môžu niektorévystavované diela zakúpiť. Galéria Michalský dvor dnes už neodmysliteľne patrí ku koloritubratislavského Korza a môžeme dúfať, že čiary osudu ju budú s jej dvomanadšenými majiteľmi spájať ešte po mnohé desaťročia.
Barbora Hrvolová